Yesnoyesno. Memory slices – slit-scan video; 14 min., June 6th, 2004.
Real-time image manipulation in interaction with sound. Sound: Ivan Palacký.
A poorly legible story, slighty propelled by sound. Without editing or post-production.
A freeze from the train Jeseník→Brno: http://carpetscurtains.fiume.cz/slitscan_memory.jpg
http://intermedia.ffa.vutbr.cz/carpets-curtains
■
Společná audiovizuální improvizace s Ivanem Palackým zaznamenaná v reálném čase. Obraz, částečné interaktivně ovládaný zvukem, postupně vyjevuje fragmenty, záblesky a nahodilé pohledy, připomínající záblesky paměti. Zdánlivá nesouvztažnost motivů evokuje rozpomínání (podtitul videa „memory slices“), skládání obrazových vejmů mezi abstrakcí, texturami, barvami a tvary. — Martin Blažíček
–
(...) Spomedzi rôznych projektov Ivana Palackého spomeňme intermediálne Koberce, záclony (2003–2008), na ktorom spolupracoval s VJ-kou Věrou Lukášovou (vlastným menom Filip Cenek). Ich kooperácia v tomto diele predstavuje jeden z príkladov výraznej tendencie k prekračovaniu a rozmazávaniu hraníc textualít rôznych umeleckých médií. Už v pilotnej verzii projektu pracovali s konfúznou korela(k)tivitou troch z nich – sound-artu, videografiky a fotografie, konkrétne s tromi čiernobielymi umeleckými fotkami Jaroslava Pulicara Poutě (Pilgrimages) na otvorení jeho výstavy v Domě umění v Brne roku 2003. Kým Palacký vytváral svojou maximálne úspornou manipuláciou so spomínanou gitarou a kontaktnými mikrofónmi strohé, avšak plastické plochy drobných sónických záznejov a „zárezov“, VJ Lukášová vstupovala do statickej textúry fotografii dynamickým, neklišéovitým digitálne „tekutým“ editovaním ich častí a detailov. Fixovanú finálnu podobu nadobudli deleuzovsky záhybové Carpets Curtains (Koberce, záclony) na DVD nosiči roku 2006, utkané v troch hlavných častiach – Shanghai, Yesnoyesno a Untitled. Live Re-edit.
Kooperácia zvukotvorby Ivana Palackého a interaktívne previazaného VJ-ingu Věry Lukášovej sa tu opäť nesie v duchu maximálne sústredeného prehodnocovania možností nekonvenčného dialógu „(mini)aury“ každého konkrétneho (mini)zvuku a prekvapivo sugestívnych fragmentov odvíjajúcich sa, resp. pozastavených obrazov. Shanghai vizuálne tematizuje spočiatku nervne rýchle striedanie záberov farebných plochých rýb v akváriu a následne v kontraste ich statické, avšak miestami „rozpíjajúce sa“ čiernobiele podoby (s priehľadom na ulicu viditeľnú cez priesvitné akvárium za nimi). V úvode Yesnoyesno sa zas v čiernej ploche zjavujú záhadné zvislé mini výseky z neskoršie rozpoznateľných mžikov krajiny za oknom vlaku, sledované očami malého dievčaťa. Tok meniacich sa obraz-pohybov (Deleuzov termín) je kompozične do nemalej miery inspirovaný horizontálnym hudobným plynutím (ako pri čítaní partitúry zľava doprava), vrátane jeho vertikálne premietajúcich sa premien. To vsetko sa deje v organickej previazanosti s Palackého hudobným tkaním „tichej zvukovej tapisérie s veľkými okami a nepravidelnými, občas ťažko postrehnuteľnými, inokedy veľmi hrubými uzlíkmi, rozstrapkanými a miestami sa párajúcimi“ (Ferenc, His Voice 3/2006, s. 48). Na výslednom zvukovom tvarovaní sa podpísali aj nepredvídateľné chyby počítačového softwaru – spôsobené večer pred realizáciou obhryzením spájacích káblov hravou mačkou v Palackého mini štúdiu – ktoré sa stali vítanou indeterministickou výzvou pre oboch, v reálnom čase tvoriacich autorov. Cyklus uzatvára časť Untitled, používajúca upravované úryvky z amatérskeho civilného videa a priezory na tkaninu záclon v kombinácii s verbálnymi nápismi typu: „Místo tajemství je tu jen zlatá rybka“, „Podívej se za záclonu“, „Hledej“ a i., ktoré sa taktiež rozplývajú v režime nedefinovateľnej logiky tohto novodobého korela(k)tívne intermediálneho diela. Vhĺbiť sa doň znamená priamo zakúsiť paradigmatickú inakosť princípov súčasnej hudobno-umeleckej intermediality, ktorá v tomto prípade predstavuje minimálne v stredoeurópskom kontexte jednu z jej najpodnetnejších podôb. — Július Fujak (in: Hudobné korela(k)tivity. Výber štúdií a článkov o hudobno-intermediálnej semióze, 2008)
